Mamičky si väčšinou iba povzdychnú, že mať v domácnosti s deťmi absolútny poriadok, tak to jednoducho nejde. Mávnu nad celou záležitosťou rukou a buď rezignujú, alebo behajú neustále za svojou ratolesťou a upratujú. Takto to ale nemusí byť. Nikto nechce, aby ste mali doma všetko tip-top, pretože to by ste sa mohli naozaj zblázniť, ale čo takto spojiť príjemné s užitočným a zapojiť do upratovania aj deti? Áno, nebudete to nič svetoborné, no drobci si začnú uvedomovať dôsledky svojich činov. Ak ich zapojíte do práce hravou formou, budú ju vykonávať s potešením. Detská izba väčšieho či menšieho nezbedníka tak môže zažiť malú revolúciu. Psychológovia odporúčajú, aby ste návyky súvisiace s upratovaním začali u detí budovať čo možno najskôr. Neskôr tak predídete zbytočnému odvrávaniu, hádkam a kriku. Poďme sa teda pozrieť na to, ako naučiť dieťa upratovať a nezblázniť sa z toho.
Dôležité je neurobiť chybu hneď na začiatku
Väčšinou sme svedkami toho, že batoľatá sa radi zapájajú do upratovacích činností, pomáhajú mamičke a sú hrdé na svoje úspechy. Mnohé matky ich však od práce odháňajú, či už kvôli vlastnému pohodliu, alebo jednoducho preto, že nechcú, aby ich drobček takto pracoval. Toto je ale skutočne zlý prístup. Môžete predsa prácu svojho dieťaťa korigovať a nedovolíte mu robiť nič ťažké. Zamestnajte ho činnosťami, ktoré je schopné v rámci svojich možností vykonávať. Nechajte ho upratať hračky do políc či krabice, pozbierať omrvinky z prestierania po jedle a podobne. Chybou je tiež, ak majú rodičia príliš veľké očakávania. Treba si uvedomiť, že predškoláci nemajú takú koordináciu, aby bolo všetko urobené na 100%. Dôležité je, aby im nechýbala chuť a zodpovednosť. Ráno si môžu napríklad ustlať posteľ, poskladať pyžamko a podobne. Za nedokonalosti ich nekritizujte. Odporúča sa tiež dávať deťom jednoduché a jasné pokyny. Vyvarujte sa všeobecným nariadeniam typu „uprac si izbu“. Dieťa tak nemusí dobre odhadnúť, čo sa od neho očakáva.
Chce to systém
Nie je ničím výnimočným, že jednu detskú izbu obýva aj viac detí a každé má vyhradený určitý kútik. Pri upratovaní sa tak môže stať, že Vaše ratolesti nebudú vedieť, kam jednotlivé predmety patria. Pomôžte im napríklad nálepkami s motívmi (bábiky, autíčka, knižky, kocky…). Je tiež dobré, keď si stanovíte hranice a limity. Detské izby nemusia byť zasypané hračkami. Čím menej ich bude v zornom poli dieťaťa, tým menej neporiadku narobí. Časť hračiek odložte do skrine a upozornite dieťa, že k ním majú prístup iba rodičia. Hračky a hry, ktoré dieťa využíva málo, vyraďte alebo darujte škôlke. Upratovanie musí byť zábavné, inak sa deťom zunuje a znechutí. Pustite si k nemu veselé piesne, súťažte, bavte sa. Pokiaľ dieťa odmieta pomáhať, nekričte a netlačte naň. Hračky pokojne pozbierajte a oznámte, že ich odnášate do koša či k iným deťom. Na čas ich schovajte, nepodľahnite ani slzám a prosbám. Až po chvíli sa dieťaťa spýtajte, či sa bude už o svoje hračky lepšie starať. Väčším deťom môžete tiež vypracovať zoznám vhodných činností, ktoré je nutné dokončiť. Decká milujú odmeny, bodovanie a hodnotenie. Pripisujte im farebné body, nakreslite graf, motivujte ich. Častou chybou rodičov je i to, že keď niečo deťom nariadia, očakávajú, že to spravia hneď. Takto to ale nefunguje, a preto im dajte čas (po rozprávke, pred večerou). V prípade, že sa Vám výsledok práce detí nepozdáva, určite nič nehovorte a prižmúrte oči. Už vôbec po dieťati znova neupratujte. Ak to urobíte, aj v presvedčení, že dieťa si to nevšimne, vysielate negatívny signál. Dieťa si Vašu nespokojnosť skôr či neskôr uvedomí. Odradíte ho a nebude inšpirované k zlepšovaniu sa. Nie je nutné ani zveličovať svoje nadšenie, ale pochvala by mala padnúť vždy.
Nebojte sa ísť do toho naplno, pretože všetko, čo v detstve zanedbáte, sa neskôr vráti niekoľkonásobne.
Zdroj: spuntik.zoznam.sk
Foto: © [Konstantin Yuganov] / Dollar Photo Club, detskapostel.com
